V sobotu máme možnosť rozhodnúť

Dušan Tuček je mladý ambiciózny Detvanec, ktorý sa v nadchádzajúcich voľbách uchádza aj o Váš hlas. Hoci má len 30 rokov, myslím, že skúseností a praxe má viac ako mnohí starší adepti. Prečítajte si rozhovor, kde vysvetľuje svoj zámer.

Dušan, ako by si sa v krátkosti predstavil ?

Ahoj. Tak v krátkosti, volám sa Dušan Tuček, mám 30 rokov, som manžel a otec. Narodil som sa v Detve. Po štúdiu v Česku a práci (prevažne v zahraničí) som sa pred šiestimi rokmi vrátil domov na Slovensko- do Detvy, kde sme sa s partnerkou rozhodli usadiť. Svoju krátku históriu som podrobnejšie rozpísal na svojom webe https://dusantucek.sk/

Aké sú tvoje pracovné skúsenosti? Čo si vyštudoval? Kde si pracoval v minulosti a čím sa živíš teraz?

Koncom základnej školy som skoro všetok voľný čas pomáhal rodičom pri stavbe nášho domu. Trávil som tam víkendy, prázdniny. Vtedy som mal na to nervy, no dnes som za to rodičom vďačný lebo vo mne vybudovali návyk. Keďže sa mi viac pozdávalo pracovať za peniaze, tak som mal brigády a pracoval som popri strednej aj vysokej škole. Najviac mi vyhovovali práce v zahraničí, jednak kvôli platu, ale aj kvôli cestovaniu a skúsenostiam. Bavilo ma fungovať „sám“ v cudzom svete.

Študoval som postupne na dvoch vysokých školách. Začal som štúdiom Verejnej politiky a Verejnej správy na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov UMB. Štúdium ma bavilo, no chcel som niečo viac. Jednak ma to ťahalo von a jednak som chcel vyštudovať niečo náročnejšie na ťažšej škole. Nakoniec sa mi podarilo promovať na Masarykovej Univerzite, kde som vyštudoval Hospodársku politiku na Ekonomicko-správnej fakulte a Medzinárodné vzťahy na Fakulte sociálnych štúdií. Mám teda politicko-ekonomické vzdelanie.

V zahraničí som si prešiel rôznymi pracovnými pozíciami, no po návrate domov som hneď skúsil podnikať. Začiatky boli zaujímavé, ale myslím, že som sa už dostal do reality. Posledné tri roky sa to konečne začalo podobať na podnikanie. Rok 2019 hodnotím po pracovnej stránke pozitívne. Trvalo 5 rokov od návratu domov kým tá snaha začala prinášať ovocie.

Čomu sa venuje tvoje podnikanie?

Vediem menšiu digitálnu marketingovú agentúru, ktorá sa venuje hlavne tvorbe webov a eshopov. Prepájame eshopy s rôznymi ERP-systémami (sklady, účtovné softy, viacero prevádzok atď). Týmto webom a eshopom robíme digitálny marketing, optimalizáciu, spravujeme kampane na sociálnych sieťach, platené reklamy na google, youtube, facebook, instagram, linkedin, nastavujeme cenové porovnávače alebo produktové vyhľadávače. Teda našou úlohou je priviesť klientom platiacich zákazníkov najmä v digitálnom prostredí.

Druhú časť môjho podnikania tvorí reklamný print. Tlačíme veľkoformáty, maloformáty, textil atď. Proste to, pod čím si väčšina ľudí predstavuje reklamnú agentúru.

A keďže ma baví obchod tak som si teraz vymyslel ešte jeden projekt zameraný na distribúciu kancelárskych potrieb. Je to ešte v plienkach, ale verím, že do konca roka ho postavíme na nohy.

Dobre, poďme teraz k politike. Ako vnímaš politiku vo všeobecnosti?

Vo všeobecnosti je mi jasné, že politika je tak trochu špinavá. Záleží na tom, s akým úmyslom do nej vstupujeme. Či kvôli tomu, že chceme vplyv a peniaze, alebo meniť veci k lepšiemu spolu s ostatnými. Lebo sám v politike nikto nič nezmôže. Ideál by bol, keby politiku robili ľudia s cieľom meniť veci k lepšiemu. A je úplne logické, že zadarmo to nikto nebude robiť poriadne.

Ale to skôr platí o tej našej malej slovenskej politickej scéne. Ja ako „nadšenec“ politických a ekonomických vied chápem politiku aj ako umenie spravovať veci verejné, budovať štát, budovať ekonomicko-politické vzťahy medzi štátmi a ovplyvňovať budúcnosť regiónov presahujúcich hranice jednotlivých štátov. Na to potrebuje spoločnosť skutočných štátnikov. Väčšina dnešných politikov ale nie sú štátnici.

Vráťme sa naspäť k slovenskej politike. Ako vnímaš rozdiel medzi komunálnou a celoštátnou úrovňou?

Ja osobne dosť zásadne. V každej debate o politike zdôrazňujem nutnosť zmeny volebného systému v prospech regiónov. Ak sa má táto krajina posunúť dopredu, musia si regióny voliť vlastných zástupcov do parlamentu. To neznamená, že pár týždňov pred voľbami v regiónoch „kampaňujú“ kandidáti reálne žijúci v Bratislave a tvária sa ako zástupcovia regiónov. To znamená, že v parlamente bude sedieť zástupca daného regiónu, ktorý je polku týždňa v Bratislave a polku týždňa v regióne. Aby bol v dosahu tých ľudí, podnikateľov a starostov, ktorí ho do parlamentu dostali. Len tak zabezpečíme skutočnú kontrolu nad prijímanými zákonmi. Poslanec musí mať reálnu spätnú väzbu. Napríklad aj od starostov zo svojho regiónu, lebo tí starostovia často ovplyvňujú to ako sa žije aj tým najjednoduchším ľuďom v regióne. Ak sa v NRSR prijímajú nezmyselné a protichodné zákony, prenášajú sa kompetencie nižšie na samosprávy a starostovia sú často pri plnení svojich kompetencií jednou nohou v base, tak nedôjde k výraznému zlepšeniu života v regiónoch. A podľa mňa je v regióne jedno kto je z akej politickej strany. Tu dole sme všetci na jednej lodi a nemáme inú možnosť, len spolupracovať. V NRSR musia sedieť poslanci, ktorí sa neboja pohybovať po svojom regióne, lebo inak im to ľudia pri najbližších voľbách spočítajú. Verím, že keby toto na Slovensku platilo už dávno, tak väčšinu súčasných tvárí tam nevidíme.

Bol si štyri roky komunálnym poslancom. Prečo si nekandidoval znovu?

Komunál ma veľmi veľa naučil. Spoznal som fakt dobrých a rozumných ľudí vo veku mojich rodičov alebo starých rodičov. Ale v niektorých ľuďoch som sa aj sklamal. Zistil som, že systém zlyháva už na tej najnižšej úrovni, na úrovni zastupiteľstiev a komisií. Keď sa do toho pridali intrigy a klamstvá, nadobudol som presvedčenie, že pri takomto nastavení systému je to pre mňa boj s veternými mlynmi. Povedal som si, že to treba už len dotiahnuť do konca a vylobovať čo najviac pre môj obvod, čo boli hlavne cesty, lampy a multifunkčné ihriská. Všetko som si s väčšinou poslancov dohodol tak, aby boli investície v mojom obvode kryté rozpočtom. No bohužiaľ obštrukciami a škrtaním schválených investícií sa nepodarilo všetko zrealizovať. Nové zastupiteľstvo si schválilo svoje priority a rozpočet… To ako to fungovalo počas nášho volebného obdobia je na niekoľko blogov, ale ja nechcem ľudí zaťažovať negatívnymi článkami. Už je toho všade veľa.

Tak prečo potom kandiduješ do parlamentu?

Lebo systém je chorý. Systém sa tvorí hore. Darmo vy budete držať akýchkoľvek schopných ľudí dole v samospráve, keď o celom systéme rozhodujú menej schopní ľudia z vrchu, z Bratislavy. Často odtrhnutí od zvyšku krajiny.

Chcem byť súčasťou zmeny a tvorby systému a zároveň chcem byť predĺženou rukou a partnerom našich obyvateľov, našich starostov, aj našich regionálnych podnikateľov. Chcem byť tým, kto v mene nášho regiónu bude nastavovať zrkadlo štátnym inštitúciám a bude silným hlasom za náš región. Ja tu žijem, podnikám, budem tu vychovávať deti a mne nie je jedno v akých podmienkach a v akej spoločnosti budeme fungovať.

Ale je mi jedno, kto koho volí, kto za koho kandiduje, či má starosta červené alebo modré tričko. My sme tu všetci na jednej lodi a musíme spolupracovať. Ak máme iné politické názory, tak diskutujme vecne, slušne a hľadajme prieniky nášho snaženia, nie konflikty.

Pokiaľ by si sa dostal do parlamentu, tiež by si musel hľadať prieniky a robiť kompromisy. Pamätáš si z komunálu, ktoré boli tvoje najťažšie hlasovania?

Pamätám. Asi 3 témy boli také najkontroverznejšie pri ktorých som sa snažil zachovať doslova štátnicky. Výstavba veľkého závodu v strede mesta, o ktorej sa poslanci dozvedeli na poslednú chvíľu. Ja osobne z reportáže v TA3, kde sa hovorilo o veľkej investícii no mesto čakalo ako budú hlasovať poslanci. Od začiatku bol na nás takto vyvíjaný tlak. Ja osobne som bol proti. Nie preto, že by som nechcel nového zamestnávateľa v regióne, ale preto, že si myslím, že takéto obrovské haly patria ku diaľnici a železnici, nie do stredu mesta.

Druhá veľká téma boli teplovody. Z toho sa stala taká falošná kampaň a štvanie ľudí. Pár dní pred koncom roka a teda posledného možného termínu dali schvaľovať poslancom odstúpenie od zmluvy. Smrdelo to hneď z niekoľkých dôvodov. Prečo o tom dali hlasovať 14 dní pred posledným možným termínom. Ak boli toho názoru, že sa niečo roky porušuje, prečo o tom nedali hlasovať skôr? Reálne hrozilo, že po novom roku by ľuďom nemal kto vykurovať byty. Reálne hrozilo, že by mestská firma nedostala eurofondy na rekonštrukciu deravých teplovodov. Buď by ľudia v cene tepla platili stratu z uniknutého tepla alebo niekoľko miliónovú rekonštrukciu. A nakoniec, prečo by o tom mali hlasovať poslanci? Veď je tam štatutár. Téma teplovody bola podľa mňa politická kampaň, na konci ktorej boli len 2 možné scenáre. No v každom scenári vyšli tí istí aktéri za zlých, tí istí za dobrých a ten istý za obeť. Učebnicová politická hra.

No a posledná téma bolo schvaľovanie územného plánu a sním súvisiace označenie dobývacieho priestoru pre ťažbu zlata. Asi 4 roky nám sľubovali, že budeme schvaľovať územný plán, nakoniec ho schvaľovalo až nové zastupiteľstvo, v ktorom je rozdelenie síl úplne iné ako v tom predchádzajúcom.

Nerozmýšľaš nad kandidovaním za primátora v roku 2022?

Nie. Už sa ma na to pýtalo viac ľudí, ale nie. Ja si budujem malú rodinnú firmu a chcem v tom pokračovať. Ak mám robiť politiku, chcem, aby ľudia tolerovali, že podnikám. To by asi na najnižšej komunálnej úrovni nebolo možné.

Čo považuješ za najväčší problém regiónu a čo chceš spraviť pre región?

Problémov a možností na zlepšenie je viac. Ťažko niečo označiť za najväčší problém. Ale nechcem si predstaviť, že by tu došlo k ťažbe zlata. To by sme sa mohli odsťahovať. Čiže toto by bola prvá vec, za ktorou by som behal, keby som získal mandát.

Druhá dôležitá vec je tlačiť na prepojenie diaľnice Zvolenská Slatina – Sliač/Kováčová. Predpokladám, že po spustení úsekov Tomášovce – Mýtna – Kriváň vznikne pre Zvolenom taký dopravný lievik, že dôjde k dopravnému kolapsu.

Momentálne v rámci krajských organizácií a inštitúcií napomáham pri prezentovaní a modelovaní siete cyklotrás v regiónoch Novohrad – Podpoľanie a napojenie na cyklotrasu medzi Zvolenom, Bystricou a Horehroním. Okrem iného tieto cyklotrasy modelujeme tak, aby v rámci mobility za prácou na Podpoľaní medzi sebou poprepájali jednotlivé priemyselné areály v Hriňovej, na Kriváni, v Detve, v Stožku aj na Vígľaši. Samozrejmosťou sú aj turistické atrakcie.

Ďalší problém je úbytok obyvateľstva a s tým súvisiaci pokles detí, zvyšujúci sa počet dôchodcov o ktorých máme povinnosť sa postarať. Ale toto sa nedá vyriešiť len tak za jedno volebné obdobie. Tento problém musíme riešiť systematicky, sadnúť si v regióne so starostami, podnikateľmi, riaditeľmi škôl, spoločne sa dohodnúť na stratégii a s touto stratégiou behať po Bratislave a zháňať podporu, aby sme postupne mohli našu stratégiu napĺňať.

Ďalšie všeobecnejšie alebo celoplošné priority mám spísané na svojom webe https://dusantucek.sk/

Otázka na záver, prečo práve strana Za ľudí?

Ja som si od politiky pôvodne chcel dať dlhšiu pauzu a chcel som sa venovať hlavne rodine, domácnosti a firme. No tým, že už som aj otec, aj zamestnávam ľudí, platím dane, behám lietam po úradoch po našich cestách, tak som zase začal myslieť nejak „celospoločensky“ zodpovednejšie.

A tiež tým, že z minulosti poznám niektorých politikov aj osobne a viem s nimi viesť dialóg, tak sa to na mňa nejak znovu nalepilo až som sa minulú jeseň začal opäť viac stýkať s niektorými regionálnymi politikmi. Pár týchto ľudí z nášho kraja, už bolo súčasťou strany Za ľudí a asi najviac som sa stotožnil s ich programom. Naštudoval som si niektorých lídrov, z ktorých väčšina má výsledky z komunálu vo svojich regiónoch, ujasnil som si stanovisko ku kontroverzným témam ako migranti, partnerstvá atď. Nakoniec som prijal ponuku stať sa členom strany a okresným predsedom. Neskôr prišla ponuka byť na kandidátke. Ja tvrdím, že v každej strane sa nájdu aj dobrí, ale aj menej dobrí ľudia. Dôležité bude, aby systém dokázal tých menej dobrých ľudí eliminovať a dal priestor tým najlepším, aby nám vládli. Je to možno nedosiahnuteľný ideál, ale skúsme sa k nemu približovať.

PR článok

Pridať komentár