Aj Detva má významnú spisovateľku

Silvia Bystričanová je ďalšia inšpiratívna Podpolianka, ktorú Vám chcem bližšie predstaviť. Doteraz napísala osem kníh a pracuje na ďalšej. Silviinu prácu sledujem už dlhšie a zaujala ma nielen ako spisovateľka, ale aj ako osobnosť. Pretože je inšpiratívna a motivujúca. Presne ako jej knihy. 

 

Silvia, Váš debutový román vyšiel pod názvom „Každý deň má niekto narodeniny“. Pamätám si, že
s dosť veľkým úspechom . Čo bolo inšpiráciou? Nie len pri tejto knihe, ale s písaním celkovo?

Inšpirácia je stav mysle, nevnímam to ako niečo konkrétne. Pri písaní sa zameriavam najprv na posolstvo knihy, čo chcem knihou čitateľom pretlmočiť, a potom si zavriem večer oči a „pustím si v hlave film“… Píšem väčšinou v noci, keď tma a ticho ponúkajú možnosť sústredenia sa a únava z dňa zároveň oberie človeka o ego. V takomto stave mysle sa mi píše najlepšie. Nikdy text nemením, a keď si ráno prečítam čo som v noci napísala, často ma to v dobrom prekvapí. Ak knihu dopíšem napríklad o druhej v noci, ihneď ju posielam môjmu vydavateľovi.

Na tvorbu treba energiu…

Tvorbu ako takú vnímam tak, že umelci, spisovatelia čerpajú z akejsi mimozmyslovej databázy. Postavy v knihe sú však reálne v zmysle toho, ako sa správajú. Moja editorka hovorieva, že mám pozorovateľský talent. Stačí mi byť s človekom len krátko a mám ho preskenovaného. Avšak nikdy nedávam literárnym postavám mená konkrétnych osôb, pretože by som skĺzla k tomu, že by som ich začala detailne opisovať, preto čitatelia nájdu v mojich knihách netradičné mená.

Viem, že ste písali aj scenáre. Čo nie je zrovna jednoduché….

Začala som písaním poviedok a textov piesní pre muzikál. Som za túto skúsenosť vďačná, pretože som dostala od režiséra okruh tém, na CD inštrumentálnu hudbu a do týchto mantinelov som sa musela vmestiť. Bola to krásna práca. Vidieť, ako moje texty spievajú osobnosti ako Mirka Partlová, Zuzka Šebová, Dominika Stará či Janko Slezák, je nezabudnuteľný pocit. Participovala som aj na scenári, ale mojou prioritou sú knihy.

Ako Vaša rodina vníma, že majú doma spisovateľku? A kedy najradšej píšete?

Moja rodina, moji traja muži, ma vnímajú predovšetkým ako manželku a matku, preto očakávajú všetko, čo tento status vyžaduje…:-). Môj dospelý syn mi onehdy povedal, že robím dobré meno nášmu menu a myslím, že sú na mňa hrdí. Hlavne vtedy, keď mi donesú podpísať knihy pre kamarátky. Radi mi nosia domov časopisy, v ktorých mám rozhovory a všetci traja sú mi oporou.

Ste Detvianka. Čo máte v tomto meste najradšej a naopak, čo Vám prekáža?

Mám rada ticho, takže nikoho neprekvapím, že ma na prechádzke so psom stretnú pri potoku, kde rastie dostatok stromov. Aspoň doteraz tomu tak bolo. Čo sa stromov týka, zazlievam mestu, že žijú z plodov bývalého režimu. Kedy ste naposledy videli, že sa vysádzajú nové stromy ako prirodzená náhrada odchádzajúcich? (Odmysliac pár drahých stromov v novom ihrisku pre deti.) Spiľovať je ľahké. Priznám sa, že som raz donútila zliezť zo stromu pilčíka, ktorý orezával stromy neodborne. Toto má mať v rukách len skúsený arborista, aby sme nenechali ďalšej generácii kde jeden, kde dva stromy. Preto ma teší, že sa aj dnes nájdu ľudia ako môj sused, ktorý vysadil pred panelákom malé stromčeky na mieste, kde budú časom vítaným tieňom.

Čo je pre Vás v živote najväčšou výzvou?

Výzvou je pre mňa ľudská rozmanitosť. Každému jeho nebo.

Nie je to správne, ale je to v poriadku… je niečo s čím sa v tejto myšlienke stotožňujete?
S tohto myšlienkou sa nestotožňujem. Vnímam ju ako pokrytectvo.

Mnoho ľudí očakáva, že svet pripraví a prinesie tie správne podmienky na to, aby sme sa mali
dobre….Skúste sa k tejto myšlienke vyjadriť.

Kto povedal, že sa musíme mať iba dobre? Máme sa tak, ako si to ako ľudstvo zaslúžime. Chýba nám pokora a vďačnosť.

Múry medzi nami- čo sú tie múry pre Vás ?
Niekto múry stavia, niekto ich búra. V tom je ľudská rozmanitosť. Múrom však môžeme nazvať aj povahu človeka. Nie každý je kompatibilný s každým, ale mali by sme sa vedieť navzájom akceptovať.

Pracujete momentálne na knihe alebo scenári?
Moja ôsma kniha príde na svet na prelome augusta a septembra. Dovtedy o nej nerozprávam, avšak čitateľom na FB vždy prezradím aspoň názov knihy. V hlave už nosím ďalšiu knihu a rozpracovanú mám aj detskú. Ale tá si vyžaduje iné myšlienky a iné ticho. Možno to letné chalupárske ticho.

A v týchto časoch na aktuálnu tému- ako vnímate a pristupujete k pandémii?
Zodpovedne, ale bez hystérie.

Čo pre Vás symbolizuje jar?
Ak by som to mala zhrnúť do troch slov, tak prebúdzanie, nádej a pančušky. Fascinuje ma kolobeh prírody komplexne, ale aj cyklický kolobeh nových a nových zrodení ako symbol. A to predsa dáva nádej. A prečo pančušky? To je jediné, čo nám zatiaľ muži v odievaní nevzali :-). Teší ma, keď stretávam ženy, ktoré vedia nosiť šaty, sukne, pančušky a nerezignovali iba na rifle. Jar nám núka príležitosť na pestrosť. Jar mám veľmi rada aj kvôli zakvitnutým čerešniam. Pohľad na dážď ružových kvetov ma dojíma každým rokom viac a viac, akoby sa človek vekom učil dívať sa a vidieť, čo roky prehliadal.

Hodinka denne. Čo by to bolo?
V mojom spôsobe života určite čítanie kvalitných kníh. Aspoň hodinku denne. Pri tejto otázke by som sa zastavila a apelovala na rodičov, aby svoje deti priviedli ku knihám už v ranom veku, pretože táto investícia sa im počas života niekoľkonásobne vráti. Hodina denne. Málo či veľa? Niekde treba začať. Jar je krásne obdobie na nové začiatky :-).

Nikola Marunčiaková

Komentárov

  • Viera

    Reply

    Pani Bystričanová je jedna úžasná a éterická bytosť. Sála z nej neskutocný pokoj a vyrovnanosť…a viem to, lebo sa s ňou sem tam stretávam…. A jej knihy sú úplne úžasné😍. Verím, že ju múza a motivacia nikdy neopustí😘👍

    27. marca 2020

Pridať komentár