Futbal a žena? Aj Podpoľanie má významnú rozhodkyňu

Dôkazom toho, že rozhodcovské remeslo nie je len doménou mužov je Zuzana Hanesová,
s ktorou Vám prinášame rozhovor.

Prečo ste sa rozhodli stať rozhodkyňou ?
V našej rodine je a bol futbal stále populárny. Keďže mám dvoch starších bratov, ktorí od malička hrávali futbal a ocino bol niekoľko rokov funkcionár, nezostávalo mi nič iné ako svoj voľný čas tráviť na futbale. Chodievala som s nimi na každý zápas, či doma alebo u súpera. Nedeľa bola dňom futbalu, od marca až do novembra. A zrazu, keď bratia dospeli a mali hrávať v mužských súťažiach, prišli pracovné povinnosti a tak s futbalom skončili. A vtedy vyšlo na stránke Oblastného futbalového zväzu Zvolen, že prijímajú nových rozhodcov. A tak som si povedala, prečo to nevyskúšať.

Ako to vyzeralo vo Vašich začiatkoch ?
Na začiatku som si myslela, že čo to z pravidiel ovládam, niečo sa doučím, behať tiež viem a bude to v pohode. No nebolo to celkom tak. Samozrejme všade sú začiatky ťažké. Bolo veľa stretnutí, po ktorých som si povedala, že sa na to jednoducho vykašlem. Na stretnutí urobí rozhodca niekoľko tisíc rozhodnutí, od úplne banálnych až po tie, ktoré môžu rozhodnúť zápas.Nie každé je správne, ale kto nerobí chyby?

Kto je Vašim športovým vzorom ?
Nemám konkrétny vzor. Pre mňa je vzor každý, kto vyjde zo svojej komfortnej zóny a niečo robí pre seba, pre svoje telo a dušu.

Ako prebieha Vaša príprava na zápas ?
Hlavné je pripraviť sa na zápas svedomito, pripraviť si všetko vybavenie, dresy a tak. Koncentrovať sa, vycestovať v dostatočnom časovom predstihu a myšlienkovo sa sústrediť nadaný zápas. Pokiaľ sa s niektorým z mužstiev stretávam prvýkrát snažím sa o ňom získať nejaké informácie, prípadne si pozriem predchádzajúci zápas.

Vyťahujete často kartové napomínania ?
Keďže som profesne zameraná ako asistent rozhodcu, nerozhodujem veľa zápasov. Občas mládežnícke stretnutia, a tam veru často treba napomínať.

Ako na Vás reagujú hráči a fanúšikovia ? Vypočuli ste si od nich niekedy aj tvrdé slová ?
Vo väčšine sú to dobré reakcie. Myslím, že hráči a aj fanúšikovia si na ženy vo futbale zvykli. Momentálne pôsobím v TIPOS III. Lige Stredoslovenského futbalového zväzu, a tu sú na to všetci už zvyknutí. Rozhodca si vypočuje všetko, aj tvrdé slová, aj keď často neoprávnene. Ale to už k tomu patrí. Ja si vždy poviem, že tí chlapi sa aspoň na futbale môžu vykričať, keď už doma sú pod papučou :-D.

Akú najťažšiu skúsenosť ste vo svojej rozhodcovskej kariére zažili ?

Ťažkou, ale pre mňa doteraz obrovskou skúsenosťou bol nedávny (október 2019) medzinárodný turnaj WU 17 (dievčatá do 17 rokov) kvalifikácia na EuropeanWomen s Under-17 Championship 2020, kde som sa okrem zahraničných mužstiev (Fínsko, Rakúsko, Estónsko,Slovensko) stretla, a samozrejme, aj rozhodovala s medzinárodnými rozhodkyňami z Albánska, Ruska a Chorvátska. Počas deviatich dní sme absolvovali tri zápasy. Cez voľné dni sme mávali tréningy a prednášky z pravidiel futbalu s top observerkou, Švédkou pani Ingrid Jonsson. Bolo to pre mňa náročných devät dní, ale veľa mi to dalo do ďalšieho pôsobenia.

Na ktorý zápas vo svojej rozhodcovskej kariére najradšej spomínate ?
Je to medzinárodný zápas Kvalifikácia žien na EURO 2021 Rumusko – Litva, ktorý som absolvovala v novembri 2019. Bola to pre mňa z hľadiska úrovne aj organizácií obrovská skúsenosť.

Pokúšajú sa Vás hráči či fanúšikovia „zbaliť” ?
No tak vtipných situácií je veľa. Ale tak jednému sa to aj podarilo. Teraz ho mám doma a pomaly sa chystáme na spoločnú cestu životom.

Aké sú Vaše ciele v rozhodcovskej kariére ?
Ciele? Také aké asi ako každého, ktorý to robí srdcom a hlavne, keď ho to baví. Začnem možno tým najprimitívnejším, zvládnuť každý zápas, na ktorom sa zúčastním. Dostať sa v súťažiach čo najvyššie. A samozrejme, snom je dostať sa aj na listinu FIFA.

Milan Belko, Nikola Marunčiaková

Pridať komentár